| Anivellen Divoký duch bojovníka "Ani"
* 15. 06. 2008
† 10. 01. 2010 Veľká a neopísateľná bolesť naplnila naše srdcia, keď nás navždy opustila naša malá, vždy nezbedná a prešibaná Anivellen.
Akoby to bola ešte len malá chvíľa, čo tu rozdávala okolo seba úsmev, dobrú náladu a optimizmus. … Všetko mala pred sebou a zrazu sa to všetko zmenilo v krátkom zlomku sekundy.
Neopísateľný žiaľ, smútok a bolesť.
Netreba byť tým najlepším a najdokonalejším psom, aby tí čo ju poznali povedali: „Bola si naše slniečko“. Srdce robí človeka človekom, psa psom a „Ani“ ho mala dokorán otvorené pre všetkých. Rada sa stretávala s kamarátmi, rozdávala smiech i radosť. Bola prešibaná, nezbedná, tvrdohlavá a preto sme ju tak strašne mali radi.
Spomíname si ako sa vždy tešila na chvíle s NAJ NAJ kamoškou jej srdiečka jej Nelkou alebo na iné huncútstva s inými psami. Vtedy bola spokojná a šťastná.
Takto si chceme stále pamätať našu malú nezbednú kamarátku „Ani“.
Keď nás niekto takto náhle opustí, ostáva po ňom prázdne miesto, pri miske, v posteli i doma. No po našej malej „Ani“ neostane prázdne miesto v našich srdciach. Aňuška srdiečko naše, ty si nám za ten krátky, ale prekrásny život vyryla do našich sŕdc nezmazateľne hlbokú stopu. Prcko môj, odpočívaj v pokoji v tom psom nebíčku.
P.S.: Dúfam, že Ti tam bude aspoň tak dobre, ako Ti bolo u nás!
Srdiečko - moje dievčatko, sladučko spinkaj, nikdy na teba nezabudnem, môj milášek!!!
| 
Prcko všetko najlepšie k tvojim nedožitím druhým narodeninám.
|